Posledná nádej

Pozri ako roky plynú.

Ako všetci známi hynú.

Zachovávame si staré fotky,

tie pamiatky na naše matky.

Cez zastreté okno, pozerám do sveta,

z hôr času sa nesie ozvena.

Zaprášené knihy položené na polici, 

smeti povalujúce sa na našej ulici.
 

Ružiam od ťarchy popadali lupienky,

pomaly zhasínajú posledné plamienky.

Tu, sa zrazu do noci ozve tichý hlas 

akejsi moci, šepot zvaný nádej.

Tie krásne slová z piesne dávnej,

vzblkne svetlo z duší.

Nádej, tá svoj slub neporuší,

rozhoria sa sviece zas a navrátia nám pravej lásky jas.