Posledné Zbohom...

Videl som miznúť svetlo z oblohy,

vo vetre som počul povzdych.

Snehové vločky padajú na mojich padlých bratov.

Dám im posledné Zbohom.

Padá noc, tak končí tento deň.

Cesta volá a ja musím ísť.

Cez kopec a pod stromom.

Skrz zem, kde svetlo nikdy nesvieti,

pozdlž strieborných riečok, ktoré tečú dole do mora.

Pod mrakom, pod hviezdami

za snehom, jedného zimného rána

konečne sa vydám na cestu, ktorá vedie domov

a kadiaľ tá cesta povedie? Neviem povedať.

Došli sme až sem, 

ale teraz prišiel ten deň kedy si povieme zbohom.

Mnoho miest, kde som bol,

mnoho smútku, ktorý som videl.

Ale neľutujem, 

ani nezabudnem na všetkých čo šli touto cestou so mnou.

Týchto spomienok sa budem držať,

s požehnaním pôjdem.

Zabočím na cestu,ktorá vedie domov

a kadiaľ vedie, to vám nedokážem povedať.

Došli sme až sem,

ale prišiel deň, keď si povieme zbohom.

Z láskou sa s Vami všetkými lúčim.