Dušičky

Horí svieca na hrobe, 

jemný vánok sa dvíha spod zeme.

Jesenné slnko ma hreje a duša sa chveje.

Načúvam tichu ktoré tu panuje,

duša ktorá sa chvela-teraz sa raduje.

Je to však iný druh radosti 

zobrala si všetky moje starosti.

Rany na srdci obalila hojivým balzamom. 

Stala som sa jej nežným nástrojom.

Vietor ma vyzdvihol do nebies, 

necítim už váhu žiadnych telies.

Okovy sa roztrhli a o ostré skaly sa rozbili.

Duša sa raduje nekonečným vesmírom putuje, 

má však jasný cieľ dôjsť tam, kde je večný mier.